AB dnes

Chyba

XML Parsing Error at 1:383. Error 9: Invalid character

Melódia Mestského parku

V dnešnej uponáhľanej dobe si mnohí z nás ani neuvedomujú, akú vzácnosť máme vo vlastnom meste. Piešťany sa totiž ako jedno z mála slovenských i svetových miest môžu pýšiť zeleňou vo svojom centre. Nájdu sa však aj takí, ktorí by radi toto zelené srdce radšej vymenili za zmes betónu, skla a železa v mene nikdy sa nekončiacej túžby po zisku. Melódiu parku by tak nahradilo rinčanie zlatých mincí. Existuje však biznis, pre ktorý by sa oplatilo ukončiť viac ako dvestoročnú tradíciu zelene v centre nášho mesta? Článok obsahuje video.

Základy Mestského parku v Piešťanoch položil ešte začiatkom 19. storočia gróf Jozef Erdödy, ktorý bol správcom erdödyovských rodových majetkov v Piešťanoch a Hlohovci v rokoch 1789 až 1824. Vôbec ako prvý začal s výsadbou a úpravami parkovej zelene v Piešťanoch, a to vo francúzskom štýle. Vznikol tak tzv. Starý park rozprestierajúci sa za dnešnými budovami Bezovec, bývalá Františkova vila a niekdajším Riaditeľstvom kúpeľov. Pokračovateľom v kultivovaní parku bol na začiatku 20. storočia a v medzivojnovom období nájomca piešťanských kúpeľov Ľudovít Winter. Vďaka jeho pričineniu uzrel svetlo sveta "Nový park" a pribudli stavby ako Kúpeľná dvorana a Hudobný pavilón. Neskôr pokračovala zástavba parku, ktorá priniesla rad rodinných víl či penziónov.

Spojením týchto dvoch častí vznikol Mestský park, ako ho poznáme dnes. Už v minulosti bol park miestom stretávania sa ľudí hľadajúcich oddych a pokoj. To sa nezmenilo ani v súčasnosti. V parku stretnete svojich známych, rodiny s deťmi, školákov či mladých ľudí na prvom rande. Obľúbený je i medzi psíčkarmi a kúpeľnými hosťami. Je však aj ústredným miestom súvisiacim s podujatiami, ako sú Park Foto, Rockový úlet či Otvorenie a Záver letnej kúpeľnej sezóny v Piešťanoch.

Pozrite si video.

Park bol už pri svojom zakladaní premyslene koncipovaný. Hlavnú os tvorí pagaštanová alej vedúca od Kúpeľnej dvorany až k veľkej fontáne v strede parku. Okrajové časti tvoria prevažne topoľové aleje. Park má aj svoje zastavenia, ktoré sa pomaly strácajú (ružový sad, jazierko). Jeho rozloha je 22,3 ha a rozsah jeho hraníc je nemenný od začiatku 20. storočia. Mnohé stromy boli vysadené v prvej polovici 20. storočia, a tak ako starnú ľudia, starnú i ony. Podľa odborníkov dožíva už topoľová alej na ulici Pod Párovcami, topole pri amfiteátri či borovice pri ružovom sade. Preto je nevyhnutné začať s omladzovaním parku a jeho rekonštrukciou.

Pozrite si video.

V januári 2010 bol Mestský park v Piešťanoch zaradený Pamiatkovým úradom SR do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Podľa dôvodovej správy je tento pozostatok lužných lesov dôležitým urbanistickým prvkom, pričom sú zachované jeho sadovnícke kompozície z konca 19. storočia. Hranice parku si zachovali svoj rozsah od začiatku 20. storočia a v tejto podobe by malo jeho územie zostať chránené. Architektonický a historický význam mestského parku umocňujú výtvarné diela (napr. Trajanov a Beethovenov pomník) umiestnené na jeho území. Proti rozhodnutiu pamiatkového úradu namietali niektorí vlastníci budov a pozemkov na území parku. Medzi nimi i piešťanské kúpele, ktoré sú vlastníkom hotela Slovan nachádzajúcom sa na chránenom území. Kvôli prípadnej rekonštrukcii hotela by privítali posunutie hraníc národnej kultúrnej pamiatky. Ďalším objektom na chránenom území je amfiteáter.

O mestskom parku v Piešťanoch bola tento rok vydaná i kniha, ktorej autorkou je Daniela Gažová a kolektív. Publikácia vznikla z popudu Balneologického múzea v Piešťanoch a obsahuje kapitoly o pamiatkovej hodnote parku, kompozičné a dendrologické analýzy atď.

Okrem Mestského parku sa na území Piešťan nachádza ešte Kúpeľný park na Kúpeľnom ostrove s rozlohou 54 ha a menší Teplický a Pažitský park.

Galéria.